...šťastná!

Autor: Veronika Čabinová | 1.6.2012 o 18:21 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  37x

Peggy sa cítila dokonale šťastná... Vnútrom jej lomcovalo teplo, dodávalo jej dávno stratenú energiu a menilo ju v novú, bezstarostnú optimistku. V tej chvíli jej nepripadalo nič prirodzenejšie ako smiech a nenútený úsmev. Jednoducho – bola ŠŤASTNÁ... Konečne! Pomaly sa zakrádal k jej srdcu tajne dúfajúc, že prekážky sa budú rozplývať ako vzduch... Mýlil sa. Zopár polien si pod nohy hodil on sám, no pri dvíhaní sa zo zeme vnímal svet jej očami... Zmenilo sa niečo? Ani nie. Teda trochu. Áno, dosť. Vlastne, zmenilo sa VŠETKO!

Držala v rukách obálku, ľahučkú ako pierko, no taktiež cítila obrovskú tiaž. Tiaž zvedavosti. Nesmelými pohybmi z nej vytiahla starostlivo poskladaný list a začala čítať: „Všetko najlepšie k narodeninám...“. Stačilo prvých pár viet a Peggy sa nemohla ubrániť úškrnu. Úškrnu toho najšťastnejšieho dievčaťa na zemi... Toľko krásnych slov, toľko úprimných citov a prosieb na jednom papieri ju okamžite prinútilo k nečakaným slzičkám šťastia. Nič krajšie snáď v živote nedostala, nič podobné, čo by pre ňu toľko znamenalo.

Peggy totiž patrila k hŕstke ľudí, ktorým na drahých darčekoch nezáležalo, stokrát viac sa potešila nepodarenému srdiečku z hliny ako drahej kozmetike či šperkom. No list písaný s toľkou láskou ju proste dostával do kolien. Ten pocit, že pre niekoho znamená toľko veľa, že je pre niekoho jediná, milovaná...

Nezvykla tak slepo veriť ľuďom, ani bezhlavo sa vrhať do vzťahov, no čosi jej vo vnútri šepkalo, že sa niet čoho báť. Už dávnejšie si povedala, že sa pokúsi aspoň na chvíľu ignorovať večné napomínanie rozumu a naopak, srdcu otvorí dosiaľ stráženú klietku a nechá ho dýchať. Život je príliš krátky na to, aby sme ešte aj nevinné srdce strážili ako odsúdeného väzňa...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?