„Paradox“
On klamal. Ona ľúbila. On sľuboval. Ona verila. On podviedol , sklamal, vzápätí ľutoval. Ona zničená plakala nad všetkým, čo sľuboval... Láska hrozne bolí, druhá šanca svitá? Do závoja sklamania častokrát je skrytá...
„ Snami pretkané myšlienky víria mi hlavou,
snívam o živote, o živote bez pádov...
Však hnev mi ruky púta, moje krídla láme,
ja túžim vyniknúť, nie skrývať sa v dave!
Čosi vo mne roky bdie, no slepota víťazí.
Schovávam zrkadlo, mám veľký strach zo zrady.
Toľko šancí, toľko možností...a život uteká - šaliem od zlosti!
Som ako púčik, čo na slnko čaká,
len, prosím, rýchlo –pomaly sa zmráka...“
„Milujem piatky, keď sedím spokojne unavená v buse a s hudbou v ušiach skrývajúc si tvár za ofinu mám konečne čas LEN PRE SEBA...“
„Darmo mi prstom ukazuješ kam mám ísť... Dobre vieš, že aj tak pôjdem svojou cestou! Hoci častokrát sa ťa po tvrdohlavom blúdení predsa len opýtam na smer. No ja nie som TVRDOHLAVÁ! Len občas potrebujem vedieť, že žijem...“
„ Možno si niekedy pripadáš ako v zlom sne. Možno často blúdiš po slepých uličkách labyrintu života. Kladieš si stále dookola otázku PREČO PRÁVE JA? Mnohokrát s pocitom beznádeje utieraš slzy svojho odrazu v zrkadle. Možno máš pocit, že padáš z útesu a šťastie ti vzalo krídla. A možno NIE! Možno je len tvoja duša beznádejný dobrodruh, ty jej trampoty však zvládaš DOKONALE...“
„ Sú dni, keď sa môjmu odrazu v zrkadle s radosťou vyškieram... Keď sa cítim tak beznádejne nepochopená a smiech sa mi zdá ako jediné „logické“ východisko. Sú však dni, keď naň rúžom túžim napísať obrovským I.D.I.O.T...“
„ Častokrát padám, padám a robím chyby. Hľadám stratené pocity, kráčam proti davu, očakávam nemožné, niekedy sa prirýchlo vzdávam...Áno, padám... No vždy sa opäť postavím vďaka vám, MY FRIENDS!“